Som dvakrát negatívne testovaný. Prečo napriek tomu musím sedieť doma?!

Autor: Andy Morávek | 4.11.2020 o 16:00 | (upravené 4.11.2020 o 21:44) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  473x

Mám za sebou dva negatívne testy z krvi. Prvý s dátumom 3.10., druhý zo dňa 29.10. Nie je mi to však nič platné, pretože moja vláda sa rozhodla neakceptovať to. Bez irónie, bez invektívy, úplne slušne a pokorne sa pýtam: prečo?!

Pravidelne chodím do susedného Hainburgu odovzdávať plazmu. Aktuálnym bonusom pre darcov je test na covid z jednej zo vzoriek krvi, ktorá nám je odoberaná na všetky potrebné ostatné testy. Moja krv bola testovaná v dvoch vyššie uvedených termínoch. Okrem toho, že som tak zdravý a v takej fyzickej kondícii, že moja plazma smie byť použitá na farmakologické účely, mám teda aj dve úplne čerstvé potvrdenia o tom, že nemám (ani) koronu.

Žiaľ, moj vládu to nezaujíma.

Nakoľko nepotrebujem chodiť do práce, rozhodol som sa

nenechať sa znásilniť a nedať si vystaviť certifikát.

Z princípu. Totiž, ak by ma bol niekto požiadal, aby som v záujme "verejného zdravia" nejakou relevantnou formou zdokladoval, že som pre spoločnosť 100 %-ne neškodným… A že ak inú formu k dispozícii nemám, ponúka mi (akože) zadarmo možnosť zúčastniť sa celoplošného testovania…

No, nebol by som šiel, lebo tú inú formu mám a to zhodou okolností z dátumu dva dni pred celoplošným znásilnením (pardon, testovaním). Ale.

Považoval by som postup mojej vlády prinajmenšom za slušný a možno by som bol dokonca vyslovene podporil moje okolie v účasti. Za účelom pokúsiť sa (zatiaľ neverím, že k tomu aj tak nepríde - bodaj by som sa mýlil) zabrániť vypnutiu krajiny.

Lenže moja vláda sa ma pokúsila znásilniť a môj vlastný premiér sa z môjho pohľadu a presvedčenia

dopustil na mne obzvlášť závažného trestného činu vydierania.

A to v extrémnej, neslýchanej a donebavolajúcej podobe. Už len tým, že je to premiér. Môj najvyšší šéf ozbrojených síl sa ma zastal iba tak naoko, veľmi laxne a hlavne zúfalo neskoro. Tým pádom vlastne svojím spôsobom až nevhodne.

K obom zmieneným štátnikom chovám úctu a rešpekt. Premiéra ani jeho stranu priamo som síce nevolil, ale volil som člena koaličného zoskupenia a do tejto vlády vkladám (ešte stále) v mnohých smeroch veľké nádeje. Prezidentku som volil a do nej vkladám nádeje podobné. Obaja ma sklamali.

Na tomto mieste chcem však namiesto fňukania položiť otázku. Jasnú, stručnú, jednoduchú a zrozumiteľnú. A zopakujem z úvodu: kladiem ju bez emócií, neútočne, so všetkým rešpektom a pokorou:

Prečo moja vláda odmieta rešpektovať nespochybniteľný dôkaz, že som zdravý a teda pre spoločnosť dokonale a preukázateľne neškodný? Prečo ma napriek tomu zatvorila doma?!

Dokáže mi to niekto odborne a/alebo relevantne zdôvodniť? Veď ja nechcem chodiť po ulici či na návštevu k mojim rodičom a sestre s dvomi malými deťmi s vedomím rizika, že by som im snáď mohol škodiť. Ja mám dvojnásobne potvrdené, že tak nečiním, že som zdravý ako ryba.

Aj odhliadnuc od toho, že som držiteľom diamantovej (!) Janského plakety za 80 bezodplatných darovaní krvi. Odhliadnuc aj od faktu, že cca päťkrát do mesiaca odovzdávam plazmu v rakúskom Hainburgu a moja krv musí byť adekvátne zdravá.

Ja mám dva covid-testy z krvi a som zatvorený ako neposlušný pes

A to trepem, lebo aj ten pes (už) je pod ochranou zákona a len tak bársjako ho bárskde zatvoriť nemôžeš. Mňa, OBČANA, však táto vláda zatvoriť mohla a urobila to. Ešte stále sa mi niekto diví, ak by som fandil akejkoľvek snahe a iniciatíve presadzujúcej prístup "menej štátu"?

Na záver už len toľko, že ak je alebo bude možné žalovať hromadne na nejakej patričnej inštancii premiéra za trestný čin vyhrážania, určite sa pridám. Znesiem veľa, to mi môžeš veriť. Iba formou blogov som sa bránil, keď sa istý developer svojvoľne rozhodol nepredať mi byt, po ktorom som túžil. Len a len preto, že sa volám Andy Morávek. Ale konanie mojej vlastnej vlády ma šokovalo mierou, ktorá je už za mojou hranicou.

Tento blog v komplexnejšej verzii som publikoval aj na mojej vlastnej stránke. Ilustračná fotografia je z môjho vlastného archívu, z dielne Judity Horvátnovej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?