Čo musí chlap (ja) zmeniť, aby si ho žena (áno, ty) všimla?

Autor: Andy Morávek | 11.7.2013 o 12:37 | (upravené 8.8.2015 o 17:26) Karma článku: 10,18 | Prečítané:  3257x

Zamýšľal som sa už v mojich článkoch (kdekade na webe, ani zďaleka nie len tu) nad všeličím a často išlo o mierne zveličenú tému, resp. o čiastočne prehnaný a do extrému tlačený môj vlastný názor za účelom zaujať a pobaviť.

Dnes sa sileniu do krajnosti za niektorým zo spomenutých účelov pokúsim úplne vyhnúť a budem písať triezvo a pragmaticky. Neviem, čím to je – kompetentne a spoľahlivo zodpovedať mi to zrejme bude môcť iba niekto iný, sám na to asi neprídem – ale faktom je, že dostávam od žien jedným košom za druhým.

(Update z 8. augusta 2015: podstata tohto článku je v tejto chvíli už absolútne neaktuálnou, keďže mám nádherný vzťah, na ktorom s priateľkou poctivo a cielene pracujeme. Je mi len ľúto zmazať ho...)

Málokedy je možné vidieť ma na káve, v kine, na výlete či pri akejkoľvek podobnej párovej aktivite s osobou opačného pohlavia, ktorá nie je ani mojou sestrou, ani dlhodobou dôvernou kamarátkou a ani záujemkyňou o niektorú z mojich ponúk práce a privyrobenia, ktoré sprostredkujem.

Keď ja ponúknem nejakou formou (najčastejšie cez istú relatívne serióznu sociálnu sieť, kde mám vyše 700 "priateliek") návrh zájsť so mnou na kávu, na sushi, do wellness, na nejaký menší výlet a pod., spravidla zostane táto ponuka buď úplne odignorovaná, alebo mi nejaká jedna jediná slečna ponúkne svoju spoločnosť, ale po pár správach už sa viac neozve. Alebo si nejakým menším zázrakom stretnutie síce dohodneme, ale dotyčná bez najmenšej snahy o vysvetlenie jednoducho nepríde, pričom neodpovie ani na správu, ani na sms, ani mi (už nikdy) nezdvihne telefón, keď jej volám.

V ostatnom období ma začali ignorovať dokonca už aj moje kamarátky (oprava: dievčatá, ktoré sa kedysi po nejaký čas ako kamarátky tvárili). Skúšam prísť na to, čo robím zle alebo v čom je chyba.

Nad mojím výzorom sa v tejto súvislosti zamýšľať nebudem. Určite nie som žiadny fešák a som si dobre vedomý zopár mojich chýb krásy. Ale viem, že toto z pohľadu žien nehrá veľmi výraznú rolu. Veď ak by som hneď aj bol vyslovene škaredý (čo zasa – pri všetkej skromnosti a triezvosti – celkom určite nie som): poznám celú hromadu mužov, ktorí napriek tomu bežne a bez problémov randia.

Nie som špekulant ani nejaký stroskotanec a celkom určite nemám povesť, že by som ťahal baby na rande a potom ich nechal zaplatiť či už celý účet, alebo aspoň jeho časť. Keď pozývam, tak logicky a automaticky aj platím. Navyše nikdy som nemal problém partnerku vyzdvihnúť a po stretnutí aj odviezť domov. V tomto problém tiež asi nebude.

Možno tak na prvý pohľad nevyzerám, ale som citlivý, slušný, rozumný, pomerne inteligentný a dokonca vyslovene plachý chlap. Nenamotávam baby na klasické chlapské drísty a kaleráby, nerozprávam im hovadiny za účelom dostať sa im do nohavičiek. Zámer či cieľ skončiť spolu v posteli ani zďaleka nie je to jediné, o čo mi spravidla pri pozývaní na nejaké stretnutie ide. Naopak: často si to vyslovene nedokážem s dotyčnou ani len predstaviť (a to som dosť silno sexuálne založený človek a mám veľmi bujnú fantáziu). Nijako zvlášť nepreferujem rýchle jednorazovky bez predchádzajúceho spoznania sa a vytvorenia určitej vzájomnej blízkosti alebo aspoň jej ilúzie. Napriek tomu môžem mať a aj mávam enormný záujem stráviť s dotyčnou nejaký príjemný spoločný čas.

Nesilím veci, nie som otravný a nedobiedzam. Nikdy nič si nevynucujem a posedenie pri káve, spoločný výlet či niečo podobné už vôbec nie. Som síce spravidla skôr tichší, ale viem aj rozprávať, ak je aspoň trocha zaujímavá spoločná téma, a viem pozorne počúvať a následne zaujímať relevantné a kompetentné stanoviská.

Zásadne jednám priamo a na rovinu, takmer nikdy vedome a cielene neklamem a nikoho do ničoho nemanipulujem. A tieto skutočnosti sú v kruhoch ľudí, čo ma aspoň okrajovo poznajú, všeobecne známe. Ani strach z takýchto typických "mačovských" manierov teda zrejme nebude kameňom úrazu.

Tak čo ním, dofrasa, môže byť? Čo ešte ženy na mužovi dokáže tak odradiť, že jednoducho ignorujú jeho existenciu? Je to mojím verejne a pomerne striktne deklarovaným postojom, že momentálne sa v žiadnom prípade nedám uviazať do štandardného vzťahu?

Skutočne ženy jednoducho ignorujú chlapov, o ktorých vopred vedia, že šanca dostať ich do chomúta je minimálna, resp. bola by spojená s pridlhým čakaním a snáď aj s nejakým úsilím? S úsilím presvedčiť muža, že sa v svojom postoji mýli a že ak si túto spriaznenú dušu teraz nechá ujsť, ďalšiu podobnú bude hľadať veľmi, veľmi dlho.

Alebo mám len (dúfajme, že keď tak iba dočasnú) smolu? Už mi napadlo, či ma náhodou bývalá (vzťah som ukončil ja) nejako nezakliala. Od dievčaťa s cigánskou krvou by sa dalo čakať všeličo – a to myslím bez akejkoľvek invektívy, len v tom zmysle, že cigánky sú temperamentné, zbrklé, mstia sa a preklínajú celkom rady... Ale to už – prinajmenšom v niekoho očiach – odbočujem od reality, tejto téme sa teda venovať nebudem.

Je snáď problém v tom, že z titulu mojej práce komunikujem s množstvom žien? Alebo že väčšina z nich sú modelky aktov, topless tanečnice, striptérky či dokonca prostitútky?! Lebo to je môj biznis, to je moja pracovná oblasť. Háčik je v tom, že ani samotné dievčatá či ženy z tých vymenovaných oblastí nemajú o osobný kontakt so mnou záujem. Ak by teda hypoteticky tým "ostatným" vadil môj biznis, ako by mohol vadiť babám, ktoré samé v oblasti erotiky a sexu fungujú?

Postrehol som ešte jeden zvláštny a mne osobne ťažko vysvetliteľný fenomén: keď jazdím po meste (a že sa po Bratislave pohybujem naozaj hojne) v BMW, ktoré – bez nemiestnej skromnosti, čisto pragmaticky zhodnotené – určite pôsobí prinajmenšom hodnotne, možno vyslovene luxusne, tak málokedy alebo skôr vôbec neregistrujem záujem v tom zmysle, že by si ma nejaká kočka napr. obzrela, keď stojím na križovatke či prechádzam pomaly okolo zastávky MHD (pritom vraj čo Bratislavčanka, to zlatokopka alebo aspoň menšia špekulantka). A v tejto súvislosti mi nedá nedodať, že sa za volantom celkom určite netvárim v zmysle "šak som bratislavský čávo v bavoráku a celé mi to tu patrí, né?!" Naopak – spravidla sa vyslovene cielene snažím usmievať, robiť počúvaním stimulujúcej hudbu dobrú náladu sám seba a rozosievať ju aj naokolo.

Zato dnes, presúvajúc sa v starej, rozheganej Fábii, som ten záujem viackrát zaregistroval. A nechce sa mi veriť, že by ten rozdiel bol iba v mojom imidži: pretože štandardne nosím nejakú briadku a údajne ma to robí na pohľad mierne "drsnejším", zatiaľ čo dnes som ďalšou zhodou okolností oholený na hladko. Ale veď tento rozdiel v aute, za slnkom sa lesknúcimi sklami, nemôže byť viditeľný.

Tak, a teraz "babo raď". Ako to zlomiť a dostať šancu zoznámiť sa s niekým novým, resp. lepšie sa spoznať s niekým či staro-novým, s kým som možno už dlhší čas vo virtuálnom kontakte, no nevieme o sebe navzájom vlastne dokopy nič a čítame a komentujeme si len naše online statusy? Čo zmeniť?! Žeby nakoniec bydlisko? :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?