Ako si ľudstvo (ne)dokáže poradiť so svojimi pudmi

Autor: Andy Morávek | 6.4.2011 o 17:32 | (upravené 30.1.2014 o 14:45) Karma článku: 7,48 | Prečítané:  1997x

Poznám istý pekný, šťastný mladý pár. Vlastne poznal som. Tento nádherný vzťah, založený na úprimnosti, absolútnej dôvere a pevnej vernosti, nedávno stroskotal. Oficiálnym dôvodom sú najprimitívnejšie ľudské pudy. A s tými skutočne ťažko niečo robiť. Pretože muž je od prírody polygamný tvor. Snáď sa so mnou v dnešnej dobe a pri dnešnom poznaní nikto nebude prieť o fakte, že chlap má v génoch zakódovanú potrebu, resp. až neodolateľnú túžbu "rozsievať svoje semeno" kade tade. Preto spravidla nedokážeme byť verní alebo s tým aspoň mávame vážne problémy, dočasné obdobia čerstvej zaľúbenosti a nadšenia z nového vzťahu zvyčajne skôr či neskôr vystrieda nejaký vážny prešľap, ktorý sa, samozrejme, už nikdy nijako nedá vziať späť. Nič nové - hovoria si mnohí z vás. Na túto našu biologickú prapodstatu sa my muži vyhovárame už tisícročia (nezveličujem). Táto výhovorka je stará ak nie ako ľudstvo samo, tak aspoň ako napr. najstaršie remeslo. Lenže vzťah páru, o ktorom píšem, nestroskotal na tomto hlboko zakorenenom mužskom pude. Ale na ženskom pude, ktorý si pracovne nazvem "plodiť deti za každú cenu".

Rovnako dlho ako trval samotný vzťah, vedela naša (nazvime si ju tak pracovne) Nora o fakte, že náš (opäť fiktívne meno) Adrián je neplodný. Má vazektómiu. Dôvody, pre ktoré si ju nechal urobiť, nie sú v tejto chvíli relevantné. Dôležité je, že do vzťahu obaja vstupovali s tým, že presne vedia, na čom po tejto stránke sú. Nora akceptovala tento fakt a keď vzťah výrazne nabral na intenzite a vážnosti, ustúpil Adrián zo svojho postoja nemať deti natoľko, že sa s Norikou dohodol na budúcej adopcii. Na svete je predsa dosť detí, ktoré túžia po rodine a ak aj budeme drsní a dohodneme sa, že možno nie všetky – ale aspoň niektoré si snáď zaslúžia dostať od života a od nás ostatných šancu na normálny, zdravý vývoj – ergo na fungujúcu rodinu. Vec sa zdala byť vyriešená.

Adrián si bol, samozrejme, vedomý istého rizika v súvislosti s relatívne nízkym vekom Nory. 22 rokov nie je až tak veľa, aby si mladá žena v dnešnom svete stihla vytvoriť pevný názor na všetko. Každopádne musím sa Adriána zastať v tom zmysle, že na podklade Noriných nadštandardne bohatých, bezmála 10-ročných skúseností s mužmi a so vzťahmi (to naozaj) mal isté právo spoliehať sa na to, že v týchto veciach má Nora jasno. Nuž – asi sa sekol.

Takmer na deň presne po roku a trištvrte mu Nora prostredníctvom sms z Cypru, kde práve pracovala, oznámila, že sa v nej z týždňa na týždeň zrodila neodolateľná túžba porodiť vlastné dieťa. Z týždňa na týždeň píšem preto, lebo ešte 2 týždne predtým – krátko po jej nástupe do práce na Cypre – sa cez telefón pri obvyklom vzájomnom vyznávaní si lásky dohodli, že sa zoberú. Nestanovili si termín, až tak sa s celou vecou nemienili náhliť - napokon, nič ich netlačilo. Ale rozhodnutie padlo, dohoda bola jasná a mohli touto nádhernou novinou obšťastniť svojich rodičov a ostatných prajných ľudí vo svojom okolí.

Ťažko napísať, či mohol Adrián po tejto sms urobiť aj niečo iné ako bezmocne kapitulovať a začať si až zúfalo ošetrovať vlastný život – už ako single. O zrejmej bolesti ich oboch tiež netreba polemizovať. Vlastne je ľahko možné – a pri jej dovtedajšej angažovanosti do tohto vzťahu by sa to dalo vyslovene očakávať – že tá Norina nebola o nič menšia ako Adriánova napriek tomu, že celý rozchod ako definitívum vyšiel len a len z jej hlavy.

Tento článok má pojednávať o tom ako sa mohlo stať, že chlap ako Adrián, kvôli svojmu džobu sústavne obklopený peknými mladými a spravidla pomerne "ústretovými" ženami, dokázal takmer 2 roky pevne a maximálne odhodlane aj do budúcnosti potlačiť svoj pud: rozsievanie semena. Na druhej strane sa to však nepodarilo Nore, ktorá zdravotne nie je na tom ani zďaleka 100%-ne a navyše už minimálne jednu nepríjemnú skúsenosť s nevydareným počatím má za sebou.

Ako muž by som mohol brať za určitú satisfakciu skutočnosť, že konečne to nebol chlap, kto podľahol tým najpôvodnejším, najprimitívnejším ľudským pudom a nebol neverný. Ale že to bola žena, ktorá sa aj napriek svojej údajnej úplnej oddanosti (konečne), dôvere voči partnerovi (konečne), pôžitku zo vzťahu a z nádherne fungujúceho, uspokojujúceho sexu (konečne), absolútnej dôvere voči mužovi (konečne) a napriek všetkým plánom, snom a víziám (ešte raz konečne) rozhodla jednoducho hodiť to všetko za hlavu a ukončiť to ráznym rezom bez ďalšej diskusie či snahy hľadať riešenie. Adriánovi zostalo len akceptovať situáciu.

Nora dodnes tvrdí, že vo chvíli rozchodu Adriána stále milovala. Jej spomienky na ich vzťah sú vraj to najkrajšie, čo vôbec v hlave nosí. Nie tak dlho pred tým ako zoťala vzťahu hlavu, bola ešte presvedčená a verejne deklarovala, že by ťažko mohla byť v živote šťastná s niekým iným ako s Adriánom. Že ťažko sa ešte niekedy bude schopná niekomu tak oddať, niekoho tak milovať a byť s niekým taká šťastná.

Až sa natíska otázka: bol uvedený dôvod pri všetkých týchto okolnostiach skutočne tým pravým? Neklame Nora tak trocha nám všetkým a v tom extrémnejšom prípade aj samu seba? Nie je skutočným dôvodom niečo, príp. niekto iný? Napokon, bola dvetisíc kilometrov ďaleko a len ona, pár ľudí v jej vtedajšom okolí a boh môže vedieť, čo sa vlastne naozaj stalo.

Polemika by sa dala rozpútať na tému, ktorý pud je "vážnejší", dôležitejší, existenčne nevyhnutnejší a pod. Či sa teda ženská nezdolná túžba ani nie že po materstve (lebo to by bola bývala mala aj s Adriánom), ale po plodení detí, smie vôbec porovnávať s mužskou túžbou oplodňovať... Príde mi to ale ako dokonalá adaptácia polemiky, či bola skôr sliepka alebo vajce. Oba tieto pudy sú tak prepojené, naviazané a vlastne jeden bez druhého úplne irelevantné až zbytočné – že je túto otázku podľa môjho názoru škoda rozvíjať vo viacerých ako v už napísaných 4 vetách vrátane tejto.

Mohol by som brať ako zadosťučinenie, že v tomto prípade sa len ťažko môže dávať vina za krach na podklade zlyhania evolučnej múdrosti mužovi. Mne je to však len veľmi, veľmi ľúto. Bol to nádherne fungujúci pár a boli spolu zjavne šťastní. A hodnoty, princípy či základ, na ktorom si postavili vzťah, som im slepo závidel. A mohli by celkom určite aj mnohí z vás. Už žiaľ nebudú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?